Unifikovaná teória

Unifikovaná teória vzniku kardiovaskulárnych chorôb a jej zakladateľ, Dr. Linus Pauling

Dr. Linus Pauling a jeho unifikovaná teória vzniku kardiovaskulárnych chorôb

Unifikovaná teória vzniku kardiovaskulárnych chorôb

Unifikovanú (jednotnú) teóriu o ľudskej kardiovaskulárnej chorobe predstavili svetu americký vedec Linus Pauling, dvojnásobný nositeľ Nobelovej ceny (za chémiu a mier) a nemecký doktor Matthias Rath v roku 1989. Linus Pauling žiaľ už nie je medzi nami. Zomrel v roku 1994 ako 93 ročný na rakovinu prostaty.

Východiskovým tvrdením jeho teórie je, že nedostatok vitamínu C je jednou zo základných príčin vzniku srdcových chorôb.

Počuli ste už o tejto teórii? Priznám sa, ja prvýkrát v roku 2016. Používajúc dáta zo stoviek publikovaných štúdií vedcov, Pauling a Rath opísali spojenie medzi kardiovaskulárnymi chorobami a vitamínom C.

Dostatok vitamínov – život bez chorôb

Vysvetlili, ako ľudské telo presne reguluje koncentrácie cholesterolu v krvi a boli presvedčení, že vhodnou stravou je možné vyhnúť sa obehovým chorobám a dokonca aj zvrátiť ich priebeh.

Paulingove a Rathove výskumy dokázali, že konkrétne množstvo cholesterolu v krvi má svoj význam a zmysel a že cholesterolové plaky sú výsledkom práce mechanizmov tela pri oprave poškodených ciev.

Lipidová aj unifikovaná teória sa zhodnú v tom, že plaky v cievach vznikajú, keď telo opravuje poškodenia. Za tento objav získali Nobelovu cenu za medicínu ďalší vedci, doktori Brown a Goldstein v roku 1985.

Pauling a Rath však mali iný názor na príčiny a dôsledky. Hoci videli cholesterol vo vzájomnom vzťahu so srdcovými chorobami, nepovažovali ho za nepriateľa.

Lipidová teória naopak vidí cholesterol ako nepriateľa č. 1. Znižuje jeho množstvo v tele prostredníctvom diét a liekov. Snaží sa urobiť krv menej „lepivou“ (liekmi na riedenie krvi ako Plavix, aspirín atď.) aby lepšie tiekla v cievach.

Je to asi tak. Lipidová teória ja založená na filozofii, že čím viac múch je v miestnosti, tým viac sa ich prilepí na mucholapku. Naopak, čím menej je múch v miestnosti, tým menej sa ich prilepí. Touto filozofiou je obhajované masové nasadenie statínov na znižovanie cholesterolu.

Unifikovaná teória naopak tvrdí, čím menej bude mucholapiek v miestnosti, tým menej múch na nich prilepí. Keď v miestnosti nebude žiadna mucholapka, počet múch nie je podstatný. Unifikovaná teória sa zameriava na zamedzenie tvorby mucholapiek, poranení artérií.

 

Lipidová teória – čím viacej múch je v miestnosti, tím viacej sa ich prilepí na mucholapku .

Unifikovaná teória – čím menej je mucholapiek v miestnosti, tým menej múch na nich prilepí.

 

Biochémia procesu  

Pre pochopenie unifikovanej teórie je potrebné porozumieť úlohám kolagénu, vitamínu C a lipoproteínu „malé a“ Lp(a).

Kolagén

Kolagénové vlákno vyzerá ako povraz spletený z troch šnúr. Jedna je molekula L-glycínu, jedna L-prolínu a jedna L-lyzínu. Šnúry sú spletené do špirály.

Kolagénové vlákna sú mäkké, ohybné a vysoko pevné v ťahu. Uvádza sa, že 1 mm2 kolagénových vlákien udrží 50 kg. Kolagén v organizme je prítomný v pokožke, šľachách, kostiach a zuboch. Čo je pre nás dôležité, takisto sa nachádza v stenách krvných ciev.

Ak na mieste vznikne poranenie a kolagénové vlákno praskne, končeky sa rozstrapkajú, ako keď pretnete povraz.

Ak je v tele dostatok vitamínu C, aminokyseliny na poškodených koncoch sú hydroxylované.

To znamená, koncové molekuly sa chemickou reakciou zmenia na L-hydroxyglycin, L-hydroxylyzín a L-hydroxyprolín.

Hydroxilácia im dovolí sa znova spliesť dokopy.

 Vitamín C

Hlavnou funkciou kyseliny askorbovej v ľudskom tele je účasť v oxidoredukčných dejoch. Jedna z jeho najdôležitejších funkcií je hydroxylácia aminokyseliny prolínu, hlavnej zložky kolagénu, tvoriaceho spojivo v koži, šľachách, chrupavkách, kostiach a cievnych stenách. Pri nedostatku vitamínu C telo kolagén nedostatočne opravuje a produkuje. Preto sú hlavnými príznakmi skorbutu poruchy kože a slizníc, ďasien atď.

Vitamín C potrebujeme nevyhnutne preto, aby nám normálne fungovalo väzivo a tvoril sa v ňom dostatok kolagénu, aby sme netrpeli srdcovo-cievnymi ťažkosťami, poruchami hojenia rán, zníženou toleranciou stresu, narušenou funkciou imunity, zvýšenou vnímavosťou k bakteriálnym a vírusovým infekciám a ďalšími patologickými stavmi. Jeho nedostatok okrem iného predstavuje rizikový faktor vzniku onkologických ochorení.

Lipoproteín „malé a“

Lipoproteín „malé a“ alebo Lp(a) je ďalší špeciálny nosič cholesterolu (autobusová linka). Vedci ho objavili iba v živočíšnych druhoch, ktoré vnútorne neprodukujú vitamín C (človek, opice, morské prasiatko, isté druhy netopierov).

Rovnako ako LDL, aj Lp(a) vezie dve „tašky“ cholesterolu. Má však navyše ďalší proteín, apolipoproteín (a), ktorý robí jeho povrch lepkavý. Je to malá rúčka, ktorá je pripravená zachytiť rozstrapkaný kolagénový povraz v poškodenej cieve a nahradiť tak vitamín C pri jeho oprave.

V živočíchovi, ktorý neprodukuje vlastný vitamín C, je množstvo Lp(a) v nepriamej úmere s množstvom cirkulujúceho askorbátu. Ľudskou rečou, čím menej vitamínu C, tým viac Lp(a). Alebo – čím viac vitamínu C, tým menej Lp(a).

V strese a pri nedostatku vitamínu C schopnosť produkcie Lp(a) umožňuje telu opravovať poškodené cievy a vyhnúť sa smrti vykrvácaním.

Lepkavý Lp(a) sa vezie cievami a prichytí sa na miesta, kde je cievna stena poškodená. Vďaka povrchu Lp(a), ktorý môžeme prirovnať k suchému zipsu, okoloidúce častice LDL sa naň tiež ľahko prilepia.

 

Nemeckí vedci (Matthias Rath bol členom výskumného tímu) zistili, že plak v ľudských aortách je tvorený najmä Lp(a) a nie štandardným LDL

 

Zaujímavé fakty o Lp(a)

  • hladinu Lp(a) ovplyvňuje genetika
  • diéta neovplyvňuje hladinu Lp(a)
  • cholesterol znižujúce lieky nepreukázali schopnosť znížiť hladinu Lp(a)
  • vitamín C and niacín (vitamín B-3) znížili hladinu Lp(a)
  • prírodné amino kyseliny, L-lyzín a L-prolín, vyhladzujú vonkajší proteínový obal (apo A). Pomáhajú ho meniť zo suchého zipsu na nelepkavý teflón.
  • Lp(a) je najväčší rizikový faktor opätovného zúženia cievy po chirurgickom rozširovaní

 

Filozofia unifikovanej teórie

Pauling si uvedomoval, že plak sa tvorí iba na poškodených miestach – a že poškodený kolagén vyzerá ako rozstrapkaný povraz. Jeho teóriou bolo, že na Lp(a) by mohli byť receptory (miesta na pripájanie, kontaktné miesta), ktoré by boli špecifické pre aminokyseliny, ktoré formujú kolagén (glycín, lyzín a prolín).

Keďže v tele je všadeprítomný glycín, Pauling glycín vylúčil ako možného nositeľa špecifických receptorov.

 L – lyzín sa spája s Lp(a) receptormi

Pauling sa potom zameral na L-lyzín. Predpokladal, že lyzínové receptory na Lp(a) môžu spôsobovať, že sa Lp(a) priliepa iba na poškodené kolagénové vlákna.

 prolín sa spája s ďalšími receptormi Lp(a)

Povzbudený výsledkami s L-lyzínom, obrátili Pauling a Rath svoju pozornosť na L-prolín.

L-prolín je jedinečná aminokyselina s päťčlennou prstencovou štruktúrou. Kamaráti sa viac s tukom ako s vodou. L-prolín je teda lipofilický, naproti hydrofilickému L-lyzínu.

Keďže Lp(a) je kombináciou vodu milujúceho proteínu (apo A) a tukového cholesterolu, Pauling a Rath sa domnievali, že lipofilický prolín by zablokoval všetky receptory, ktoré existujú na lipidovej časti Lp(a).

Keď pridali L-prolín do svojho roztoku vitamínu C a lyzínu, efekt bol ohromujúci. Blokády v cievach zmizli.

Keď je ho dostatok, vitamín C sa prednostne viaže s hydroxylovanými rozstrapkanými končekmi lyzínu a prolínu v kolagénovom vlákne. Po hydroxylácii tieto končeky v cievnych stenách už nie sú kompatibilné s receptormi na Lp(a) a ten sa začína uvoľňovať z cievnych stien.

V jednej zo svojich štúdií Pauling dokázal, že množstvo plakov kleslo po užívaní 500 mg vitamínu C denne počas dvoch až šiestich mesiacov.

Vitamín C si nemôže žiadna firma patentovať, pre biznismanov nie je zaujímavý. Možno preto bola unifikovaná teória uprataná pod stôl a leží pod ním dodnes.

Hlavolam „príčiny“ a „vzájomných vzťahov“ je veľmi stará otázka. Keď však príde reč na choroby, je to veľmi dôležitá otázka.

Predstavte si dieťa, ktoré sa z okna pozerá na požiare. Ku každému prídu požiarnici. Správne spozoruje, že sú prítomní pri každom požiari, ale chybne usúdi, že teda oni spôsobujú tieto ohne. Zatiaľ nevie, že prišli vyriešiť problém.

Toto isté sa deje v lipidovej teórii, kde cholesterol je v pozícii vinníka.  Pretože sa nachádza na mieste, kde vzniká choroba.

Unifikovaná teória namiesto toho vidí cholesterol, C-reaktívny proteín a Lp(a) ako to, čím naozaj sú – snahou tela pomôcť si. V unifikovanej teórii nie sú vinníkmi, ale markermi zlej výživy a ich množstvo sa zvyšuje v strese.

Záver

Keď človek stratil počas svojho vývoja schopnosť sám si syntetizovať vitamín C,  príroda si musela poradiť inak.

Geneticky uprednostnila také mechanizmy, ktoré človeku umožnili ochraňovať cievy trpiace nedostatkom vitamínu C až do konca reprodukčného veku.

Preto favorizovala spôsob, kedy telo pri oprave tepien nevyužívalo vzácny vitamín C, ale lepilo problémové miesta doma vyrobenou maltou. A tou je až dodnes Lp(a).

Príroda sa teda rozhodla pre menšie zlo: človek prežije až do konca reprodukčného veku a nezomrie v skorej mladosti na skorbut. To takisto vysvetľuje rapídny vzostup úmrtnosti na srdcovo-cievne choroby po 40 roku.